Pozisaun CI Kona-ba Kobertura Mídia Vizita Xanana Ba Eis Padre Richard Dascbach

Atividade Hare nain: 1957

Díli – Conselho de Imprensa de Timor-Leste (CI) liuhusi konferensia imprensa, hato’o CI nia pozisaun kona ba kobertura meius komunikasaun sosiál relasiona ho vizita Xanana Gusmão ba eis Padre Richard Dascbach, iha tersa-feira (26 Janeiru 2021) liu ba.

“CI husi nia analiza hare katak, jornalista sira ne’ebe husi mídia tolu ba halo kobertura ne’e sira la hakerek noticias rasik maibe sira nia noticias sira copy deit nota de imprensa ne’ebe haruka ba sira nia redasaun husi komitiva Maun Xanana nian,” Prezidente CI argumenta liuhusi konferensia imprensa, iha salaun plenária CI, Quintal Boot, Díli, ne’ebé partisipa mós hosi Estrutura Ezekutivu Conselho Imprensa.

Iha nota komunikadu imprensa, CI aprezenta erros hamutuk 16 ne’ebé mídia sira viola kona-ba kobertura meiu komunikasaun sosiál sira nian ba vizita Xanana Gusmão ba eis padre Richard Dascbach.

Bele asesu komunikadu imprensa iha link ne’e, https://www.conselhoimprensa.tl/pt/comunicados-de-imprensa/550-nota-de-imprensa-sobre-as-noticias-da-visita-de-xanana-ao-ex-padre 

Prezidente Conselho de Imprensa de Timor-Leste (CI), Virgílio da Silva Guterres husu ba mídia hotu-hotu atu kumpri sira nia dever deotologiku atu respeita fontes liliu fontes sira vulneravel. 

Responsavel maximu CI ne’e haktuir, CI la questiona visita Xanana Gusmao maibé hare hosi aspektu kobertura jornalista, “Conselho de Imprensa iha aspetu ida ne’e ladun kestiona maun Xanana atu ba vizita, mezmu iha aspetu seluk kona-ba opiniaun públiku hanesan líder, loloos labele ba, maibé CI tau atensaun liu ba saída maka ita nia jornalista sira halo kobertura”.

Haktuir iha lei komunikasaun sosiál, kona-ba kompeténsia Conselho de Imprensa, iha artigu 44, alinea primeiru promove Liberdade espresaun no Liberdade imprensa nian no independénsia meiu komunikasaun sosiál nian sira husi influensia ema se de’it, grupu ka interese polítiku no ekonómiku.

Iha aliena segundu, kompeténsia Conselho de Imprensa maka aprova no superviziona atu órgaun komunikasaun sosiál no jornalista sira kumpri kódigu étika nian. (CI)