Jacinto Barros Gusmão: Produtu, Presu, Promosaun Nu’udar Liafuan Save Iha Hala’o Roda Ekonomia

Jacinto Barros Gusmão: Produtu, Presu, Promosaun Nu’udar Liafuan Save Iha Hala’o Roda Ekonomia

Atividade Hare nain: 3357

Dili, Produtu, presu, promosaun nu’udar liafuan save sira ne’ebé sai importante iha hala’o roda ekonomia, dehan  Vice Ministru Komérsiu no Indústria, Jacinto Barros Gusmão, iha treinamentu jornalizmu kompriensivu ba dala 13.

Iha treinamentu ne’ebé hala’o iha salaun konferénsia Ótel Ramelau ne’e, Vice Ministru Komérsiu no Indústria, esplika kona-ba papél ministériu refere no dezafiu ekonomia. Alein ne’e, informa mos sobre papél ministériu ligadu ho treinamentu ba mídia.

Iha sesaun husu no hatan, partisipantes, Imakulada Mendonsa, jornalista Rádio Komunidade Komoro, husu kona-ba dezafiu ne’ebé MCIA hasoru, Estudante UNITAL, Kerinu do Santos, husu kona-ba oinsá polítika MCIA ba sektór non petroliferu no impaktu hosi merkadu livre ba ekonomia rai laran, tamba kuaze rendimentu ekonomia Timor-Leste hosi fundu minarai.


Juaquin Kotinu, jornalista hosi Rádio Komunidade Maubisse Mauloko, husu kona-ba polítika mak MCIA halo dezenvolve ekonomia rurál. Enquantu Afonso de Oliveira, Estudante UNTAL, husu kona-ba polítika MCIA uza ba hametin kresimentu ekonomia iha TL.

Hatan ba perguntas hirak ne’e, Vice Ministru Komérsiu no Indústria, Jacinto Barros Gusmão, esplika katak MCIA ka Governu nia papél nu’udar fasilitadór la’ós implementa, implementadór mak povu, MCIA nia papél oinsá hamosu regulamentu ka regras ba harmoniza sektór ekonomia.

“Lei halo, kapasidade ba implementa mak sei menus, pakote barak mak halo hodi dezenvolve sektór ekonomia. Atu hametin kresimentu ekonómiku, labele konsume sasán hosi rai li’ur barak liu tenke halo ka produz,” hatete Jacinto Barros Gusmão.

Iha sesaun segundu sesaun, partisipantes sira mos husu kona-ba produtu lokál ne’ebé iha kualidade maibé presu kiik, no mós oinsa diversifikasaun ekonomia rai laran, importasaun, merkadu livre no kooperativa.

Vice Ministru Komérsiu no Indústria, resposta ho esplika kona-ba prinsípiu ekonomia, governu muda polítika ba fasilita povu no kooperativa tenke dezenvolve, maibé serbisu iha grupu sai kestaun ba dezenvolve kooperativa.