Loron Mundiál Liberdade Imprensa

Loron Mundiál Liberdade Imprensa

Atividade Hare nain: 8804

Iha sesaun plenária dahuluk nian ne’ebé ko’alia sobre dezafiu foun ba liberdade imprensa hafoin tinan 25 halo tiha deklarasaun Windhoek, hatudu oinsá poder polítika hahú kontrola no limita liberdade imprensa. Relatóriu UNESCO nian kona-ba Liberdade Espresaun no Dezenvolvimentu Mídia iha mundu agora nian hatudu ona katak iha nasaun sira ne’ebé mezmu ninia liberdade espresaun garantida konstitusionalmente, dezenvolvimentu polítika no mudansa poder sai-tiha-ona tren ba limitasaun liberdade imprensa.

Iha ninia intervensaun nu’udar oradór prinsipal, Jestór Seniór Polítika, World Wide Web Foundation, Nnenna Nwakanma, enkoraza ema hotu atu hola parte iha momentu ida ne’e atu defende liberdade imprensa no liberdade espresaun. “Ba ema ida-idak, ne’ebé mak fó ona ninia tempu, ohin no aban atu fortifika liberdade imprensa, hodi fó espresaun, motiva sira seluk, harii ponte ida, atu bele hametin liberdade ne’e no halo sai kondisaun real.” Iha sesaun ne’e mai ho konkluzaun ida katak dezafiu foun, ligadu ba dezenvolvimentu polítika, teknolojia avansadu no siguransa nasionál, presiza advogadu sira liberdade imprensa nian atu luta nafatin hodi hametin no haburas liberdade imprensa ne’e iha mundu.

Sesasun loron dahuluk nian ne’e hafoin loke-tiha ho sesaun plenária, kontinua ho sesaun paralel 8 ne’ebé mak akontese iha oras hanesan no iha fatin diferente. Asuntu ne’ebé sai atensaun mak Dezafiu sira iha tempu desinformasaun mídia liliu iha tempu kobertura eleisaun ne’ebé iha posibilidade ba informasaun falsa no propaganda sira ne’ebé lansa hosi autoridade ba sira nia rival polítiku sira. “Ita hare katak mídia sosiál ninia influensia boot tebes. Ema barak mak uza mídia sosiál hodi lansa sira nia intensaun sira. Ami nia esperiénsia, ami kria liña verifikasaun faktus hodi hatan buat ida ne’e. Ami uza mídia sosiál WhatsApp hodi fahe informasaun entre ami atu bele redus informasaun falsa sira ne’e.” dehan Jornalista Investigativu ICFJ Knight Fellow, Catherine Gicheru. 

Iha sesaun ne’e deskobre katak iha mundu, eleisaun nu’udar besi-asu ba desinformasaun. Iha esforsu atu hamosu konfuzaun ou manipula eleitores, aktu oioin anti-demokrasia ne’ebé mak nunka mosu antes, mosu hodi hasoru fontes notísia ne’ebé mak ema bele tau fiar. Tanba ne’e tenki iha tekniku foun atu asegura verifikasaun faktus informasaun bele la’o lailais-liu informasaun falsa sira, organizasaun profisionál mídia sira presiza hametin fiar no asegura ninia audiensia sira iliteradu, organizasaun mídia sira tenki luta kontra esforsu sira ba taka internet ne’ebé halo ona atu redus informasaun importante durante eleisaun, jornalista no espertu sira seluk tenke luta kontra desinformasaun iha tempu agora. “Ami hahú ona halo advokasia atu tau matéria teknolojia iha kurikulum eskola nian atu hahú eduka ona ami nia jerasaun sira hodi hasoru dezafiu sira teknolojia modernu ohin loron nian.” Dehan Vise Xefi Redasaun CNN Indonesia, Nezar Patria.

Alein ida ne’e asuntu seluk ne’ebé dada mós atensaun mak Presiza mak regulementu ka auto-regulamentu atu hare ba diskursu online ne’ebé mak iha tendénsia ódiu no insultu. Iha sesaun ne’ebé lori ekipa pro-kontra ne’e mosu duni pro-kontra idea kona-ba presiza mak regulamentu ka auto-regulamentu deit. Maski nune, oradór sira konkorda katak kria regulamentu ba diskursu sira maski diskursu ódiu no insultu, ne’e limita ona ema nia liberdade espresaun no hamate demokrasia. Iha sorin seluk sira mos tau konxiénsia katak presiza halo kontrola ba diskursu ódiu no insultu sira atu bele eduka sidadaun sira no fó informasaun ne’ebé loloos.

Diretora Ezekutiva Global Forum for Mídia Development, Mira Milosevic, prefere auto-regulasaun atu labele hamate liberdade espresaun. “Hau hanoin katak governu la presiza halo regulamentu atu kontrola, ne’e kontra ona direitu fundamental ema nian atu ko’alia. Auto-regulasaun natoon ona, tanba ema presiza hatene katak fó liberdade ba nia atu ko’alia maibé ho responsabilidade,” dehan Mira Milosevic. Alein ida ne’e literáriu mídia mós hola parte importante iha sesaun ne’e. Alein hasa’e koñesimentu públiku nian kona-ba mídia no oinsá nia papél, publiku mós hatene ona oinsá atu utiliza mídia ba objetivu ne’ebé mak iha folin.

Selebrasaun loron mundiál ne’e organiza fila fali iha kontinente Áfrika bainhira iha tinan 1991 halo adopsaun ba Deklarasaun Windhoek iha Namibia, ne’ebé deklara kona-ba importánsia hosi independénsia mídia, livre no pluralistik atu hodi haburas no hakiak demokrasia. Iha tinan 2018 ne’e, edisaun 25 hosi eventu mundiál ne’e fila fali dala-ida-tan iha fatin ne’ebé nia hahú. Serimónia istóriku ne’e lori espertu sira mídia nian hosi nasaun sira iha kontinente Áfrika, Europa no mós Asia no Pasífiku inklui Timor-Leste. **