CI, UNESCO no Governu Reinu Olandes Lansa Projetu Koperasaun “Hametin Mekanizmu Auto-Regulasaun Mídia iha Timor-Leste”

CI, UNESCO no Governu Reinu Olandes Lansa Projetu Koperasaun “Hametin Mekanizmu Auto-Regulasaun Mídia iha Timor-Leste”

Atividade Hare nain: 8693

Díli – Conselho de Imprensa de Timor-Leste (CI), United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization (UNESCO) no Governu Reinu Olandes, hala’o lansamentu ba projetu kooperasaun ho tema “Hametin Mekanizmua Auto-Regulasaun Mídia iha Timor-Leste”, Kuarta-Feira (13/03/2018), iha áreadores El Legendário, Ótel Novo Turismo, Lecidere, Díli.

Preojetu kooperasaun entre CI ho UNESCO ne’ebé hetan apoiu fundus mai hosi Governu Reinu Olandes ne’ebé asina ona nota kooperasaun iha loron 2 Maiu 2017, iha Jakarta, Indonézia, iha ámbitu komemorasaun loron mundiál ba liberdade imprensa.

Iha abertura, Membru CI, Konsilleiru José Maria Ximenes hatete projetu “hametin mekanizmu auto-regulasaun mídia iha Timor-Leste”, hanesan inisiativa inísiu ho CI no UNESCO atu hatur programa balun ne’ebé maka bele koresponde ba problema hirak ne’ebé komunidade mídia sira iha Timor-Leste hasoru. “Liuhosi projetu ne’e, órgaun komunikasaun sosiál sira, organizasaun jornalista sira nomós órgaun auto-reguladór sira bele dezenvolve di’ak liutan mekanizmu ruma hodi regula nia án rasik molok Governu ka orgaun autoridade regulador sira hatur lei ruma,” hatete Konsilleiru José Maria Ximenes, iha abertura serimónia lansamentu projetu, iha El Legendário, Ótel Novo Turismo, Lecidere, Díli. Projetu ho durasaun tinan tolu (3), hahú hosi janeiru 2018 to’o Janeuru 2021, ho objetivu atu promove ambiente favoravel ba mídia ho nia sustentabilidade, livre, independente no profisionál iha Timor-Leste.

Antes atu implementa projetu ne’e, CI no UNESCO mós hala’o ona enkontru preleminár ida ho parseiru save sira hodi identifika problemas no dezafius sira ne’ebé komunidade mídia TL sira infrenta, identifika mós mekanizmu saída de’it maka órgaun komunikasaun social sira presiza hodi haforsa auto-regulasaun mídia iha Timor-Leste. Iha enkontru Preleminár ne’e, identifika katak presiza haforsa rádiu komunidade, habelar kobertura iha áreas rurais, presiza dekretu lei kona-ba funsionamentu mídia naun lukrutivu, lei krimi eletróniku, lei utilizasaun IT no prosedimentu online, lei protesaun privasidade.

Iha parte seluk, relasiona ho kualidade jornalista nian, “ita haforsa kooperasaun ho universidade UNTL no UNITAL nune’e mós estabele sentru formasaun ba jornalista hodi fasilita laboratórium ne’ebé adekuadu atu bele delibera formasaun ba jornalista sira,” hatutan Konsilleiru José. Konsilleiru Jose espera liuhosi kooperasaun entre CI no UNESCO bele koresponde asuntu balun iha períudu implementasaun projetu ne’e nia laran. Nia dehan bainhira projetu ne’e la’o la ho di’ak bainhira Governu, Órgaun Komunikasaun Sosiál, Asosiasaun Jornalista no parseiru xave sira la fó nia apoiu no suporta ba CI.

Lori Conselho de Imprensa nia naran, Konsilleiru José hato’o agradese wa’in ba Governu Timor-Leste, UNESCO no Governo Reinu Olandes, Órgaun Komunikasaun Sosiál, Asosiasaun Jornalista, Universidade no parseiru Xave sira ne’ebé apoiu ona projetu ida ne’e. “Ita sei hamutuk ba dezenvolvimentu mídia iha Timor-Leste,” Konsilleiru Jose esplika. Iha biban hanesan, Diretór no Reprezentante UNESCO Jakarta, Shahbaz Khan hatete Timor-Leste iha hela okaziaun ida iha fulan balun tuir mai sei hakat ba eleisaun jerál tanba ne’e mídia iha elementu liberdade espresaun ninian importante tebes.

Maske nune’e, UNESCO mós rekoñese katak Timor-Leste iha ona diversifikasaun mídia ne’ebé barak tebes nune’e, hein katak ambiente mídia iha Timor-Leste sei nafatin independente hodi bele asegura diretu públiku ninian hodi buka, simu no fahe informasaun. Nia dehan kualidade reportajen, padraun professional no étika jornalizmu ninian maka sai hanesan fator sira ne’ebé krusiál tebes ba dezenvolvimentu mídia ninian. “Dalan ida atu hametin mídia maka liuhosi auto-regulamentu mídia ninian, nune’e mídia bele regula ninia serbisu rasik,” esplika Diretór UNESCO Shahbaz Khan.

“UNESCO orgullu tebtebes atu iha previlejiu boot hodi apoia estebelementu CI iha Timor-Leste dezde inisiu kedas,” Shahbaz Khan esplika iha 2011, UNESCO publika avaliasaun dezenvolvimentu iha Timor-Leste, rekomendasaun ida hosi avaliasaun ida ne’e maka nesesidade atu iha sistema auto-regulamentu iha Timor-Leste. “UNESCO nia apoiu ba Conselho de Imprensa iha Timor-Leste sei kontinua nafatin atu promove liutan liberdade espresaun no dezenvolvimentu mídia iha Timor-Leste,” Khan dehan UNESCO iha esperiensia iha dekada tolu nia laran atu serbisu hodi apoiu ba mídia. Nia dehan projetu mekanizmu auto-regulamentu mídia Timor-Leste durante tinan tolu maka sei akontese atividade oioin maka sei hala’o hanesan dezenvolvimentu kapasidade, presiza atu hametin nafatin CI Timor-Leste ho Conselho de Imprensa sira iha reziaun azia nian atu bele aprende boas prátikas ne’ebé mai hosi nasaun sira seluk. Khan mós hein katak liuhosi koperasaun ne’e, ho prezensa Universidade UNTL no UNITAL bele produs nafatin jerasaun foun jornalista sira ho kualidade no professional hodi serbi rai ida ne’e.

“saída maka ita halo iha ne’e, foin kuda fini de’it. Ita hein katak fini ne’ebé ita kuda bele fó fini ne’ebé di’ak ba ita hotu, ami konta ho ita boot sira nia kolaborasaun,” Khan akresenta.

Entretantu, Xefe Departamentu Polítiku, Embaixada Olanda iha Jakarta, Roel Van der Veen hatete Timor-Leste hakat liu pasadu ida difísil tebes maibé ohin loron ita tenke hateke ba futuru atu oinsá kria no produs mídia ho jornalista sira ne’ebé livre, independente no professional iha sosiedade demokrátiku. “UNESCO, liuhosi Reinu Olandes ninian, sei kontinua nafatin nia apoiu ba projetu sira ne’e, no akompaña mós apoiu Governu ninian iha finanseira ka material.

Conselho Impresa, ita boot sira la la’o mesak,” Roel dehan CI sei la’o hamutuk parseiru sira hotu entidade Governu ninian, organizasaun mídia ninian, jornalista sira no parseiru xave sira hotu. Roel dezafia katak lafasíl ba CI tanba sei hasoru obtakulu oioin maibé “hein katak ita boot sira firme nafatin hodi ultra pasa dezafiu sira ne’e,” Roel esplika. Nia dehan ohin loron hahú luta foun ba parte hotuhotu, entaun parte hotu bele kontribui nafatin ba promove no bele hamosu liutan jornalista ne’ebé maka profisionál iha kada instituisaun mídia sira. (CI)