CI-UNDP Lansa Programa Trenamentu Jornalizmu Komprensivu iha Síkulu Eleitorál Timor-Leste

CI-UNDP Lansa Programa Trenamentu Jornalizmu Komprensivu iha Síkulu Eleitorál Timor-Leste

Atividade Hare nain: 6158

Díli – Conselho de Imprensa de Timor-Leste (CI) no Ajénsia Nasoens Unidas Programa ba Dezenvolvimentu (UNDP), apoiu hosi Governu Japaun lansa programa treinamentu Jornalízmu Komprensivu iha Síkulu Eleitorál Timor-Leste.

Iha abertura, Prezidente CI, Virgílio da Silva Guterres, hatete programa treinamentu komprensivu nia foku ba jornalista sira.“bainhira jornalista sira iha independénsia kona-ba sira nia profisaun, sira hatene sira nia independénsia, hatene sira nia frakeza, sira nia kapasidade, ha’u fiar katak sira sei kontribui ba independénsia mídia nian, kontribui informasaun ne’ebé independente ba ita nia komunidade.”

“Maluk mídia na’in sira labele hare treinamentu ne’e hanesan obtakulu ida maibé hanesan vantajen ida katak bainhira ita husik jornalista ba tuir treinamentu ruma, bainhira fila mai sei fó buat ruma ne’ebé di’ak liu ba mídia,” Prezidente CI, Virgílio hato’o kestaun ne’e iha abertura ba lansamentu programa Treinamentu Jornalizmu Komprensivu iha salaun enkontru Maubara Room, Timor Plaza, Díli, Kinta-Feira (18/01).

CI espera katak liuhosi treinamentu ne’e bele ajuda hasa’e koñesimentu jornalista sira nian, nune’e bainhira fila ba idak-idak nia instituisaun bele sai hanesan naroman ba nia mídia rasik iha prosesu eleitorál ninian.

Nia dehan treinamentu ne’e la’os kona-ba jornalizmu ninian maibé sei kobre área oioin ne’ebé fahe ba modula haat (4) durante fulan neen no liu oras 110 resin. 

Ema númeru um iha CI ne’e hato’o agradesementu profundu ba UNDP no Governu Japaun ne’ebé hahú kedas iha tinan kotuk hodi diskuti kona-ba involvimentu Imprensa iha prosesu eleitorál iha Timor-Leste.

Prezidente CI dehan mundu jornalízmu iha Timor-Leste atu dizenvolve no la’o di’ak ba oin no maka depende ba jornalista sira, tanba ne’e maka bainhira jornalista halo di’ak mídia maka hetan naran maibé kuandu halo at maka jornalista hulan mesak-mesak.

Iha biban ne’e ne’e CI hato’o agradese wa’in ba povu Japaun liuhosi nia embaixada iha Timor-Leste ne’ebé bele apoiu ona fundus ba programa ne’e.

Iha sorin seluk reprezentante embaixada Japaun, Mizuha Fujimura hatete treinamentu ida ne’e bele hadi’a kapasidade jornalista sira nian ba promosaun paz no demokrásia iha Timor-Leste.

“Ha’u hakarak hato’o agradesementu ba CI ne’ebé lidera treinamentu ida ne’e, nomós GMN nian ne’ebé ajuda mós debate ne’ebé sei mai,” Mizuha esplika.

mídia nia papel importante tebes ba nasaun ida demokrátiku hanesan Timor-Leste. Mídia mós hanesan pilar ida importante hodi halo kontrolu sosiál hodi garantia demokrásia no boa governasaun.

Ho apoiu Povu Japaun liuhosi asisten projetu (UNDP), Mizuha hato’o mós agradese ba Governu japaun liuhosi formasaun ida ne’e hanesan parte ida hosi kapasitasaun ba jornalista sira iha mídia bele responde ba prosesu konstrusaun nasaun ida ne’e liu-liu iha área demokrásia.

“Mídia promove hela debate públiku ba asuntu polítiku, oinsá maka promove akuntabilidade Governasaun ida iha nasaun demokrátiku,” Mizuha esplika.

Entretantu, Xefe Asesór Tékniku Projetu Eleitoral, Andreas Del Castilo, hatete mídia nia papel importante tebetebes ba atinji prosesu transparente no demokrátiku.

“UNDP hakarak apoiu Jornalistas no mídia iha Timor-Leste. Ita komesa prepara treinamentu ne’e ho CI Outubru, komesa ko’alia no halo planeamentu no finalmente ita ba halo lansamentu,” Andreas esplika.

Nia akresenta treinamentu ne’e importante tebes tanba formasaun ida ne’e la’os báziku maibé professional tanba materia hotu sei iha teória, prátika no halo transmisaun direta iha televizasaun nune’e mós fasilitadór sira mai hosi nasaun indonézia, Austrália nomós rai seluk.

Programa Treinamentu Jornalízmu Komprensivu iha Síkulu Eleitorál Timor-Leste ne’e sei realiza durante fulan lima (5) ne’ebé hahú hosi Marsu to’o Jullu ne’ebé sei partisipa hosi total jornalista na’in 20 hosi mídia hotu-hotu.

Programa reinamentu jornalizmu komprensivu Mídia ne’e ho objetivu maka Mídia iha polítika editorial ida ne’ebé di’ak, Pormove debate polítika entre sidadaun ho autoridade polítika sira, lori akontabilidade governasaun ba sidadaun sira, haforsa kontrolu sosiál “Watch-dog” no monitoriza prosesu polítika ne’ebé la’o hela. (*)