Conselho de Imprensa Husu Jornalista atu profisíonál nafatin iha Atividade Jornalístika

Conselho de Imprensa Husu Jornalista atu profisíonál nafatin iha Atividade Jornalístika

Hare nain: 1851

Dili, 4 Dezembru 2017 – Relasiona ho atribuisaun karteira profisionál ba jornalista sira ne’ebé Conselho de Imprensa (CI) sei fó iha tempu badak, Prezidente CI, Virgílio da Silva Guterres husu ba jornalista Timoroan hotu-hotu atu mantein serbisu ho profisionál hodi kumpri nafatin Kódigu Étika Jornalístika no tane-aas nafatin respeitu privasidade ema seluk nian no tane-aas prinsípiu prezunsaun inosente.

“Husu maluk sira atu uza karteira profisionál ne’e ho profisionál katak bainhira hetan karteira profisionál, ita nia atitude, ita nia kobertura, ita nia produtu ne’e mós tenke refleta kualidade profisionál ita nian.  Hanesan jornalista, ha’u hanoin Kóde Étika jornalistiku ne’e, mak sai hanesan padraun ba jornalista hotu-hotu ne’ebé rekoñesidu hanesan profisionál atu hala’o sira nia produtu jornalístika bazeia ba Kóde étika Jornalistika ninian,” nia hateten.

Prezidente CI ne’e hateten katak karteira profisionál ne’ebé CI sei atribui ba jornalista sira nu’udar apresiasaun no rekoñesimentu ida ba jornalista sira ninia produtu jornalístatika durante ne’e tranzmite ona hodi hakunu públiku nia direitu ba asesu informasaun.

“Parabéns e bom trabalho ba sira ne’ebé ke kontinua hala’o sira nia servisu e hein katak ho karteira profisionál ne’e maluk jornalista sira nian produtu jornalistiku ne’e sei iha kualidade-liutan atu nune’e bele hatan ba ita nia povu, ita nia sidadaun sira nia direitu atu hetan informasaun ne’ebé loloos no informasaun ne’e mós husi ita. Dala Ida tan parabéns,” Tenik Prezidente CI.

Prezidente CI ba períodu 2016-2020 ne’e esplika, tuir lista ne’ebé Ekipa Avaliasaun halo no aprezenta ba iha Plenaria Conselho de Imprensa nian, jornalista hamutuk nain 216 mak selesionadu atu hetan karteira profisionál jornalista nian.

“Entre karteira profisionál sira ne’e hotu, sei fahe mós katak maluk sira ne’ebé agora dadauk servisu hanesan jornalista sei uza karteira profisionál ne’e hanesan intifikasaun ida-tan, alein intifikasaun sira hetan husi sira nia órgaun no meiu komunikasaun sosiál, ida ne’e hanesan intifikasaun Ida tan, ne’ebé tuir lei, Conselho de Imprensa hasai ba atu hanesan kartaun rekoñesimentu ka kartaun rekoñesimentu kualidade profisionál, ema ida ne’e hanesan jornalista,” nia haktuir.

Nia haktuir-liu tan, jornalista ira ne’ebé atu hetan karteira profisionál iha faze priméiru, tuir lei, CI fó exesaun katak sira la presiza liuhusi estájiu no ezame tamba sira hala’o ona atividade jornalístika durante tinan lima ba leten.

“Agora dadauk ne’e, ami iha grupu ida-ne’ebé lei fó exesaun ka lei fo penkecualian, katak sira ne’ebé tuir lei la presiza liu husi estáziu, la presiza liu husi ezame. Sira ne’e mak jornalista ne’ebé hala’o ona profisaun jornalista durante tinan lima ba leten.“Bainhira Lei Komunikasaun Sosiál ne’e vigora.”

“Husi sira ne’ebé halo ne’e balun hetan kartaun profisionál maibé tanba tuir lei sira nia pozisaun atuál la kompatibel ho servisu jornalista nian. Entaun, sira nia estatutu pendente, katak sira nia kartaun ne’e sei depozita iha Conselho de imprensa. E, depois sira to’o tempu ida hakarak fila fali hala’o profisaun jornalista, sira bele foti fali atu hala’o servisu jornalista. Ne’ebé ba kolega sira ne’e dala Ida tan hato’o parabéns,” nia haktuir.

Hatan ba kazu jornalista balu ne’ebé foin dadauk ne’e halo problema iha uma fukun Parlamentu Nasionál, Prezidente CI ne’e hateten, jornalista tenke tane-aas nafatin ninia profisionalizmu bainhira halo kobertura iha fatin ne’ebé deit no tau-an hanesan públiku hodi kumpri regra sira ne’ebé aplika iha fatin ne’ebá.

“Hau hanoin, se ita ba atu halo kobertura, entaun ita tenke konsentra halo kobertura, se ita ba hanesan públiku, entaun ita mos tenke  prenxe, tau ita nia-an hanesan públiku, atu tuur iha fatin públiku ninian, atu la halo barullu durante Deputadu sira halo debate,” tenik nia.

Conselho de Imprensa nu’udar entidade administrativa independente ida no hala’o ninia atribuisaun no kompetensia ne’ebé la submete ba diresaun ka orientasaun sira husi podér politíka nian. CI nia misaun prinsipál mak atu promove liberdade espresaun no liberdade imprensa iha railaran.